Dedičské právo je oblasťou, v ktorej sa často riešia otázky spravodlivého rozdelenia majetku po zosnulom. Ak poručiteľ počas svojho života daroval majetok svojim blízkym, môže to viesť k rôznym majetkovým disproporciám medzi dedičmi, čo môže vyvolať pocity nespravodlivosti. Práve inštitút započítania má za cieľ zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku medzi dedičov. Tento článok vysvetlí, kedy sa započítanie uplatňuje a ako ovplyvňuje podiely jednotlivých dedičov.
Čo je započítanie v dedičskom práve?
Započítanie, alebo kolácia, je nástroj dedičského práva, ktorý slúži na to, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozdelenie majetku medzi dedičmi. Započítanie sa uplatňuje pri dedení zo zákona a môže sa použiť aj pri dedení zo závetu, ak to poručiteľ výslovne uviedol. Cieľom je pripočítať k podielu dediča hodnotu darov, ktoré od poručiteľa dostal za jeho života, a tým zabezpečiť, aby nikto z dedičov nebol neprimerane zvýhodnený.
Dary počas života a ich vplyv na dedičské podiely
Počas života môže poručiteľ slobodne darovať svoj majetok. Tieto dary sa však môžu stať predmetom započítania v dedičskom konaní. Slovenský Občiansky zákonník uvádza, že všetky dary, ktoré dedič dostal od poručiteľa a ktoré presahujú bežnú hodnotu, sa majú započítať do jeho dedičského podielu.
Kedy je započítanie povinné?
Pri dedení zo zákona sa započítanie uplatňuje automaticky, čo znamená, že dedičovi sa do podielu započíta každý dar, ktorý dostal od poručiteľa, s výnimkou bežných darov. Pri dedení zo závetu sa započítanie uplatňuje iba vtedy, ak to priamo prikázal poručiteľ alebo ak by započítanie zabránilo neprimeranému zvýhodneniu niektorého z dedičov.
Aká hodnota darov sa berie do úvahy?
Pri započítaní sa berie do úvahy hodnota darov v čase ich darovania, nie v čase smrti poručiteľa. Tým sa zabezpečuje, aby sa dedičstvo rozdelilo na základe skutočnej hodnoty, ktorú dedičia dostali od poručiteľa počas jeho života.
