Od darovacej zmluvy, v ktorej sa obdarovaný výslovne zaviazal použiť dar na konkrétny účel, avšak svoj záväzok porušil a nesplnil ho ani v dodatočnej primeranej lehote po tom, čo ho na to darca písomne vyzval, je možné odstúpiť podľa § 517 ods. 1 OZ.

Darovacie zmluvy patria k najčastejšie používaným bezodplatným právnym úkonom, pričom ich charakteristickým znakom je bezodplatnosť darovania. V praktickej aplikácii sa však občas stretávame so situáciami, keď darca viaže dar na určitý účel, ktorý má byť splnený obdarovaným, a následne pri porušení tohto účelu rieši právne dôsledky. Konflikt v takýchto prípadoch otvára otázku, či môže darca od darovacej zmluvy odstúpiť na základe nedodržania účelu daru, alebo či sa môže domáhať len vrátenia daru na základe všeobecnej úpravy o obohatení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa touto problematikou zaoberal v rozhodnutí 4Cdo/142/2023, ktoré bolo publikované vo forme tlačového komuniké dňa 25. júna 2025.

Skutkový stav

V spore predmetného rozhodnutia NS SR bola uzavretá darovacia zmluva, v ktorej sa darca a obdarovaný dohodli, že:

–> dar je poskytnutý na konkrétny účel, ktorý obdarovaný výslovne prijal,
–> tento účel mal mať pre obdarovaného záväzný charakter,
–> darca sa po splnení darovania domáhal, aby obdarovaný účel naplnil.

Obdarovaný však záväzok neplnil. Darca ho preto písomne vyzval na splnenie účelu a zároveň mu poskytol primeranú dodatočnú lehotu, aby svoj záväzok naplnil. Ani po tejto výzve obdarovaný účel nesplnil.

Darca následne uplatnil právny nárok, že z dôvodu porušenia dohodnutého účelu by mal mať právo odstúpiť od darovacej zmluvy podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Obdarovaný argumentoval, že pri darovaní nemožno odstúpenie uplatniť a že darca sa môže domáhať len vrátenia daru, prípadne náhrady bezdôvodného obohatenia podľa § 630 OZ.

Nižšie súdy dospeli k rozdielnym závärom ohľadom toho, či je odstúpenie oprávnené. Najvyšší súd SR rozhodoval o tom, či došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii situácie a či je právny nárok darcu správne koncipovaný podľa relevantných ustanovení OZ.

Právne závery rozhodnutia

Najvyšší súd SR potvrdil, že darcovia môžu pri uzatváraní darovacích zmlúv uplatniť zmluvnú autonómiu a stanoviť pri darovaní určitý účel pre obdarovaného, ktorého splnenie nemá charakter majetkového plnenia v prospech darcu – teda to nie je protiplnenie, ktoré by zmenu darovania na inú zmluvu (napr. kúpnu) premietlo do právnej formy odplatnej zmluvy.

Tento typ dojednania je právne prípustný:
–> pokiaľ povinnosť nepredstavuje majetkovú protihodnotu pre darcu,
–> a teda neodstraňuje znaky bezodplatnosti darovania (donatio sub modo).

Súd zároveň zdôraznil, že bezodplatnosť darovania nie je dotknutá tým, že darca viaže dar účelom, pokiaľ ide o povinnosť, ktorá nevracia majetkový prospech darcovi.

NS SR tak potvrdil širší rozsah nárokov darcu, ak je účel viazaný priamo v zmluve.

 

JUDr. Matej Pláňavský

PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o.