Akú výšku má výživné? Mnohí rodičia hľadajú presnú sumu, zákon ju však neurčuje

Po rozvode alebo rozchode rodičov patrí určenie výživného medzi najčastejšie riešené otázky. Mnohí rodičia pritom hľadajú jednoduchú odpoveď na otázku: „Koľko sa platí na dieťa?“

Slovenské právo však nestanovuje jednotnú tabuľku ani pevnú sumu výživného, ktorá by platila pre všetky prípady. Výška výživného sa určuje individuálne a závisí od konkrétnych okolností rodiny, potrieb dieťaťa a finančných možností rodičov.

Práve preto môžu byť rozdiely medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov výrazné. Zatiaľ čo v jednom prípade môže byť výživné určené vo výške niekoľkých desiatok eur mesačne, v inom prípade môže dosahovať niekoľko stoviek eur.

Čo hovorí zákon o výživnom?

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v Zákone o rodine.

Podľa zákona sú rodičia povinní zabezpečovať výživu svojich detí až do času, kým sa deti nedokážu samé živiť. Výživné preto nie je viazané na dosiahnutie konkrétneho veku. V určitých prípadoch môže trvať aj po dovŕšení osemnástich rokov, napríklad počas vysokoškolského štúdia.

Zákon zároveň vychádza z princípu, že na zabezpečení potrieb dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má navyše právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak teda jeden z rodičov dosahuje nadštandardné príjmy, môže sa táto skutočnosť prejaviť aj vo výške výživného.

Od čoho závisí výška výživného?

Pri rozhodovaní o výživnom súd neposudzuje iba výšku mzdy rodiča, ktorý má výživné platiť. Skúma celkovú situáciu dieťaťa aj rodičov.

Dôležitú úlohu zohráva vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, náklady na bývanie, stravu, školské potreby, mimoškolské aktivity či športovú prípravu. Pri starších deťoch bývajú výdavky spravidla vyššie ako pri malých deťoch, čo sa môže odraziť aj vo výške výživného.

Súd zároveň prihliada na príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na rozsah osobnej starostlivosti o dieťa. Rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a každodenne zabezpečuje jeho potreby, si časť vyživovacej povinnosti plní práve touto starostlivosťou.

Z uvedeného dôvodu neexistuje univerzálna suma, ktorú by bolo možné označiť za „bežné“ alebo „štandardné“ výživné.

Existuje minimálne výživné?

Áno.

Zákon o rodine ustanovuje minimálny rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý musí plniť každý rodič bez ohľadu na svoje príjmy alebo majetkové pomery.

Minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Ide však len o zákonom garantované minimum. Vo väčšine prípadov sú reálne potreby dieťaťa vyššie, a preto býva súdom určené výživné v podstatne vyššej sume.

Posudzuje súd iba aktuálny príjem rodiča?

Nie.

Jednou z častých mylných predstáv je presvedčenie, že výživné sa vypočíta výlučne z aktuálnej výšky mzdy rodiča. Súd však skúma aj jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Ak sa rodič bez vážneho dôvodu vzdá lepšie plateného zamestnania, zámerne si znižuje príjem alebo nevyužíva svoje pracovné možnosti, súd môže prihliadať aj na príjem, ktorý by mohol reálne dosahovať.

Cieľom takejto úpravy je zabrániť situáciám, keď by rodič umelo znižoval svoj príjem len preto, aby platil nižšie výživné.

Praktický príklad

Predstavme si rodiča, ktorý pracoval v zamestnaní s mesačným príjmom 2 000 eur. Krátko pred súdnym konaním o výživnom však ukončí pracovný pomer a začne vykonávať menej platenú prácu za 900 eur mesačne.

Ak súd dospeje k záveru, že k zmene zamestnania došlo bez rozumného dôvodu a rodič má objektívne možnosť dosahovať vyšší príjem, nemusí pri určovaní výživného vychádzať len zo skutočne dosahovanej mzdy. Prihliadne aj na jeho reálne schopnosti a možnosti.

Je možné výživné zvýšiť alebo znížiť?

Áno.

Výživné nie je nemenné a môže sa v priebehu času meniť. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, možno požiadať súd o zvýšenie alebo zníženie výživného.

Takáto zmena môže nastať napríklad vtedy, keď dieťa nastúpi na strednú alebo vysokú školu, zvýšia sa jeho zdravotné výdavky alebo dôjde k výraznej zmene príjmov niektorého z rodičov.

Rovnako môže byť dôvodom strata zamestnania, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti alebo iné významné zmeny životných okolností. Každý prípad však súd posudzuje individuálne.

Je možné dohodnúť sa bez súdu?

Vo väčšine prípadov áno.

Rodičia sa môžu na výške výživného dohodnúť aj mimosúdne. Takáto dohoda býva často rýchlejším a menej konfliktným riešením než zdĺhavé súdne konanie.

Ak však ide o maloleté dieťa, rodičovská dohoda musí byť schválená súdom. Ten skúma, či je dohodnutá suma primeraná potrebám dieťaťa a či je dohoda v jeho najlepšom záujme.

Dohoda preto neznamená, že rodičia môžu určiť akúkoľvek výšku výživného. Záujem dieťaťa zostáva vždy na prvom mieste.

Kedy sa obrátiť na advokáta?

Právnu pomoc odporúčame vyhľadať najmä v prípadoch, keď:

• – rodičia nevedia dosiahnuť dohodu o výživnom,
• – jeden z rodičov zatajuje svoje príjmy alebo majetok,
• – požadujete zvýšenie alebo zníženie výživného,
• – druhý rodič výživné neplatí,
• – riešite rozvod spojený s úpravou práv k maloletému dieťaťu.

Správne nastavené výživné má zásadný vplyv na zabezpečenie potrieb dieťaťa a zároveň na finančnú situáciu rodičov. Preto je vhodné poznať svoje práva a povinnosti ešte pred začatím konania.

Záver

Na otázku „aké vysoké bude výživné“ neexistuje univerzálna odpoveď. Slovenské súdy určujú výživné individuálne podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Rozhodujú nielen príjmy rodičov, ale aj ich majetkové pomery, životná úroveň a rozsah starostlivosti o dieťa.

Ak riešite určenie, zvýšenie alebo zníženie výživného, odborná právna pomoc vám môže pomôcť získať realistický pohľad na vaše možnosti a pripraviť účinnú procesnú stratégiu.

Advokátska kancelária Planavský & Partners poskytuje právne služby v oblasti rodinného práva, rozvodov, výživného, striedavej starostlivosti a úpravy rodičovských práv a povinností. Radi vám pomôžeme posúdiť vašu situáciu a nájsť riešenie, ktoré bude v súlade so zákonom aj najlepším záujmom dieťaťa.

Najčastejšie otázky klientov

Koľko je výživné na jedno dieťa?

Zákon nestanovuje jednotnú sumu výživného. Výška sa určuje individuálne podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov.

Aké je minimálne výživné?

Minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

Platí sa výživné aj po dovŕšení 18 rokov?

Áno. Vyživovacia povinnosť trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Môže súd prihliadať aj na potenciálny príjem rodiča?

Áno. Súd skúma nielen skutočný príjem, ale aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča.

Dá sa výživné zvýšiť?

Áno. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, možno požiadať súd o zvýšenie alebo zníženie výživného.

Je možné dohodnúť sa bez súdu?

Rodičia sa môžu dohodnúť mimosúdne, avšak pri maloletom dieťati musí byť dohoda schválená súdom.