JUDIKATÚRA – Ochrana dobromyseľného nadobúdateľa majetku z konkurzu – Najvyšší súd SR (5Obdo/14/2024)

Môže vydražiteľ prísť o nehnuteľnosť kúpenú v konkurze?

Jednou zo základných zásad vlastníckeho práva je pravidlo „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, teda že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám.

V praxi však vznikajú situácie, keď sa až po rokoch ukáže, že osoba zapísaná ako vlastník v skutočnosti vlastníkom nebola. Osobitne citlivá je táto otázka pri konkurzných konaniach, kde kupujúci nadobúdajú majetok od správcu konkurznej podstaty v dôvere, že celý proces prebieha pod dohľadom zákona.

Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/37/2024 zaoberal otázkou, či ochrana dobromyseľného nadobúdateľa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí aj v prípade, keď bol majetok speňažený formou dobrovoľnej dražby. Dospel pritom k záveru, ktorý významne posilňuje právnu istotu kupujúcich.

O čo v spore išlo

Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti speňaženej v konkurznom konaní prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli vydržaním ešte pred jej zaradením do konkurznej podstaty, hoci ich vlastníctvo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Podľa ich názoru preto úpadca už vlastníkom nehnuteľnosti nebol a vydražiteľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo.

Súdy nižších stupňov tejto argumentácii vyhoveli. Vychádzali z názoru, že ochrana dobromyseľného nadobúdateľa podľa § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa vzťahuje iba na prevod vlastníckeho práva, nie na jeho prechod v rámci dobrovoľnej dražby.

Najvyšší súd SR však tento právny názor odmietol.

Čo povedal Najvyšší súd SR

Najvyšší súd zdôraznil, že účelom konkurzného konania je zabezpečiť efektívne speňaženie majetku a zároveň poskytnúť právnu istotu osobám, ktoré majetok v konkurze nadobúdajú.

Ak by bolo možné po skončení dražby spochybňovať vlastnícke právo vydražiteľa len preto, že sa dodatočne objaví osoba tvrdiaca svoje vlastnícke právo, významne by to oslabilo dôveru v konkurzné konania a znížilo záujem o nadobúdanie majetku z konkurzu.

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že zákonná ochrana dobromyseľného nadobúdateľa sa vzťahuje aj na prípady speňaženia majetku prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Rozhodujúci nie je technický rozdiel medzi prevodom a prechodom vlastníckeho práva, ale účel právnej úpravy.

Výnimka zo zásady „nemo plus iuris“

Rozhodnutie zároveň nadväzuje na dlhodobo diskutovanú otázku ochrany dobromyseľného nadobúdateľa.

Veľký senát Najvyššieho súdu SR už v minulosti zdôraznil, že vlastnícke právo od nevlastníka možno nadobudnúť len v zákonom výslovne ustanovených prípadoch. Samotná dobrá viera nestačí. Ak však zákon výnimku výslovne upravuje, ochrana dobromyseľného nadobúdateľa má prednosť pred zásadou nemo plus iuris.

Práve § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje jednu z takýchto zákonných výnimiek.

Kedy bude vydražiteľ chránený?

Rozhodnutie neznamená, že každý nadobúdateľ majetku z konkurzu bude automaticky úspešný.

Ochrana sa poskytuje predovšetkým tomu, kto konal v dobrej viere a nemal vedomosť o tom, že úpadca nemusí byť skutočným vlastníkom majetku. Zákon totiž výslovne vylučuje ochranu osoby, ktorá vedela alebo musela vedieť o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu.

Aj naďalej preto zostáva potrebné skúmať konkrétne okolnosti prípadu a postavenie nadobúdateľa.

Čo si z rozhodnutia odniesť

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR predstavuje významné posilnenie právnej istoty pri nadobúdaní majetku z konkurzu.

Z rozhodnutia vyplýva najmä to, že:

• – ochrana dobromyseľného nadobúdateľa sa vzťahuje aj na dobrovoľné dražby vykonané v konkurze,
• – § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje zákonnú výnimku zo zásady nemo plus iuris,
• – kupujúci nemusí automaticky niesť následky historických sporov o vlastníctvo,
• – ochrana sa poskytuje len dobromyseľnému nadobúdateľovi,
• – rozhodnutie významne posilňuje právnu istotu realitných a investičných transakcií realizovaných v konkurze.

Záver

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/37/2024, publikované pod č. R 12/2026, predstavuje významný judikatúrny posun v oblasti ochrany dobromyseľných nadobúdateľov. Najvyšší súd jednoznačne potvrdil, že ochrana podľa § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na majetok speňažený prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Rozhodnutie tak zvyšuje dôveru v konkurzné konania a poskytuje väčšiu právnu istotu osobám, ktoré nadobúdajú majetok v konkurze v dobrej viere.

Najčastejšie otázky klientov

Čo znamená zásada nemo plus iuris?

Ide o právne pravidlo, podľa ktorého nikto nemôže previesť na inú osobu viac práv, ako má sám.

Môžem nadobudnúť vlastníctvo aj od nevlastníka?

Vo všeobecnosti nie. Výnimky však môže ustanoviť zákon, ako je tomu napríklad pri speňažovaní majetku v konkurznom konaní.

Chráni zákon každého vydražiteľa majetku z konkurzu?

Nie. Ochranu získa len osoba, ktorá konala v dobrej viere a nevedela ani nemusela vedieť o tom, že úpadca nie je vlastníkom majetku.

Platí ochrana aj pri dobrovoľnej dražbe?

Áno. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2Cdo/37/2024 výslovne potvrdil, že ochrana podľa § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na dobrovoľné dražby.

Prečo je toto rozhodnutie dôležité?

Posilňuje právnu istotu kupujúcich a investorov, ktorí nadobúdajú majetok z konkurzu, a znižuje riziko neskoršieho spochybnenia ich vlastníckeho práva.