Hoci smrť blízkeho človeka patrí medzi tie najťažšie životné situácie s akými sa človek môže stretnúť, je stále veľmi potrebné nezabúdať na právne dôsledky, teda čo sa bude diať s existujúcim dedičstvom po poručiteľovi.
Náš právny poriadok upravuje okrem toho zrejmého – smrť fyzickej osoby – niekoľko ďalších predpokladov, ktoré musia byť naplnené v rámci nadobúdania majetku. Jedným z nich je aj dedičský titul respektíve spôsob, na základe ktorého dôjde k prechodu práv a povinností no nový subjekt – dedičov.
Občiansky zákonník ako takýto titul uvádza závet, zákon alebo kombináciu oboch súčasne. Podotýkame, že závet má v rámci zachovania poslednej vôle poručiteľa prednosť pred samotným zákonom, samozrejme za podmienky, že spĺňa všetky zákonné náležitosti a je platný.
V tomto článku Vám priblížime inštitút závetu a jeho význam v dedičských sporoch.
Závet, testament, posledná vôľa – všetko názvy pre jednostranný právny úkon, v ktorom poručiteľ nakladá so svojím majetkom podľa vlastného uváženia – spravidla určí dedičov a zároveň ich podiely. Hoci sme už vyššie uviedli, že závet má prednosť pred zákonom, zákon súčasne chráni potomkov poručiteľa ako neopomenuteľných dedičov, ktorým patrí ich zákonný podiel, čím de facto nepripúšťa absolútnu voľnosť.
Kto môže spísať závet
– dôležitou skutočnosťou je, že poručiteľ musí závet spísať osobne, a teda nie je možné sa dať zastúpiť, dokonca ani v prípade ak by mal závet spísať v mene zastúpenej osoby zákonný zástupca
– závet môže byť spísaný len fyzickou osobou – nikdy nie právnickou a to ani v prípade ak by mal závet spísať štatutárny orgán
– veková hranica spísania závetu je dovŕšenie 15. roku života (pri maloletých osobách musí mať formu notárskej zápisnice)
– závet musí byť individualizovaný – to znamená, že viaceré osoby (napr. manželia) nemôžu spísať spoločný závet
Aké druhy závetu poznáme
Jednou z podstatných náležitostí závetu je aj jeho predpísaná forma. Ak by táto nebola dodržaná, išlo by o neplatný právny úkon. Poručiteľ však má na výber akou zákonnou formou závet spíše.
– Holograf – takáto forma závetu je napísaná a podpísaná vlastnou rukou poručiteľa.
– Alograf – takáto forma závetu je napísaná poručiteľom no za pomoci technických prostriedkov ako napr. PC alebo inou osobou. Ide však o zložitejšiu formu závetu, nakoľko musia byť prítomní svedkovia (minimálne 2) a závet musí súčasne obsahovať ich podpisy. Svedkom však nesmú byť závetný ani zákonný dedič alebo iná blízka osoba.
Aké náležitosti musí platný závet obsahovať
– Poručiteľ musí uviesť osoby, ktoré podľa závetu majú dediť. Určenie samotných podielov však nie je zákonnou podmienkou. Ak poručiteľ v závete neurčí podiely, platí nevyvrátiteľná domnienka, že tieto podiely sú rovnaké. Tu sa však stretávame s rizikom dedičských sporov kedy o konkrétnu vec môžu mať záujem viacerí dedičia, napr. kvôli citovému vzťahu. Preto je vždy z hľadiska predchádzania súdnym sporom, ktoré môžu kvôli vyťaženosti našich súdov trvať aj roky, vhodnejšie konkrétnym dedičom odkázať konkrétne podiely.
– Dátum (deň, mesiac a rok)
– Podmienky – akékoľvek podmienky – príkazy, zákazy, obmedzenia ako napr. stanovenie, že dedič nadobudne dedičstvo až po ukončení vzťahu so súčasným partnerom/partnerkou nemajú žiaden právny následok. To znamená, že dedič bude dediť aj bez splnenia takejto podmienky
– Podpis poručiteľa
V neposlednom rade treba spomenúť, že dispozičná voľnosť poručiteľa spočíva aj v tom, že závet môže zrušiť. A to buď neskorším („novým“) závetom, odvolaním závetu alebo jeho zničením, prípadne zničením všetkých jeho vyhotovení.
