Zásady trestného konania sú neodmysliteľnou súčasťou Trestného poriadku. Základné zásady sú vymedzené v § 2 Trestného poriadku, avšak niektoré nachádzame v Ústave SR alebo v medzinárodných dohovoroch. Tieto zásady sú založené na určitých funkciách:

  1. normotvorná znamená, že každá zmena, ktorú urobí zákonodarca, musí byť v súlade so zásadami,
  2. interpretačná a aplikačná vyjadrujú, že ak nastane určitý spor vo výklade, treba ho vykladať v súlade so zásadami, pretože tie sú vedúce idey Trestného poriadku,
  3. poznávacia znamená, že bez spoznania základných zásad by sme nepoznali účel a podstatu trestného konania a,
  4. kontrolná vyjadruje určitý ukazovateľ, či je naplnený účel noriem v Trestnom poriadku.

Základné zásady trestného konania sú teda vedúce idey, na ktorých je založený Trestný poriadok a upravujú činnosť orgánov, ktoré sú prítomné v trestnom konaní. Nižšie priblížime určité vybrané zásady.

Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov

Zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 1 Trestného poriadku a to v znení „nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.“ Uplatňuje sa teda pri zákonnosti začatia trestného stíhania a zákonnosti vedenia trestného stíhania. Zákonnosť začatia trestného stíhania vyjadruje zákaz bezdôvodného stíhania občanov. Musí existovať dôvodné podozrenie, že bol spáchaný skutok vymedzený v osobitnej časti Trestného zákona. Zákonnosť vedenia trestného stíhania vyjadruje určitú primeranosť obmedzenia práv, ktorú musia orgány dodržiavať pri dôvodne stíhaných občanov. Znamená to, že orgány môžu využívať len také prostriedky, ktoré predpokladá a sú vymedzené v Trestnom poriadku.

Zásada primeranosti a zdržanlivosti

  • Zásada je vyjadrená v § 2 ods. 1 Trestného poriadku a to v znení „do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“ Neuplatňuje sa len pri osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie, ale voči všetky osobám, ktoré vystupujú v trestnom konaní. Ak sa uplatňuje pri osobe, voči ktorej je vedené trestné konanie, tak zásada nadväzuje na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov a prezumpciu neviny. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia dbať pri každom úkone na primeranosť prostriedkov a čím väčší zásah má nastať do práv osoby, tak tým to musia náležite odôvodniť.

Zásada sudcu pre prípravné konanie

  • Zásada je vyjadrená v § 2 ods. 3 Trestného poriadku a to v znení „ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.“ Jedná sa teda o sudcu, ktorý pôsobí ako sudca prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce poverený rozhodovať o základných ľudských právach a slobodách pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a určitých prípadoch vymedzených zákonom. V konečnom dôsledku do kompetencií sudcu pre prípravné konania patria jedny z najzávažnejších prostriedkov pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú vymedzené v Trestnom poriadku.

Zásada prezumpcie neviny

  • Zásada je vyjadrená v § 2 ods. 4 Trestného poriadku a to v znení „každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Zásada je založená na konštatovaní, že každý občan je bez viny, pokiaľ nebude dokázaný opak. Zo zásady vyplýva pravidlo „in dubio pro reo“, ktoré v preklade znamená, že v pochybnostiach prospech obvineného. Do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku sa musí hľadieť na osobu, voči ktorej sa vedie trestné konanie, ako na nevinnú a musia to dodržiavať aj všetky orgány štátu mimo trestné konanie. Vyjadruje určitú mieru humánnosti pri rešpektovaní postavenia, práv osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie.

Zásada legality

  • Zásada je vyjadrená v § 2 ods. 5 Trestného poriadku a to v znení „prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.“ Vzťahuje sa výlučne na prokurátora, ktorý v trestnom konaní zastupuje štát a prokurátor zodpovedá aj za to, že prípravne konanie bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Trestný poriadok pozná obligatórne výnimky, pri ktorých prokurátor nesmie stíhať:
  1. súhlas poškodeného na základe § 211 a 212 Trestného poriadku a,
  2. neprípustnosť trestného stíhania na základe § 9 Trestného poriadku.