V praxi sa môže stať nepredvídateľná situácia – orgán verejnej moci spraví chybu, v dôsledku ktorej nemôžete dočasne používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ je vozidlo vaším hlavným pracovným nástrojom alebo slúži na plnenie zmluvných záväzkov, nezostáva vám nič iné, ako situáciu operatívne riešiť nájmom náhradného vozidla. Po vyriešení problému následne od štátu požadujete náhradu takto vynaložených financií.

Vyvstáva však zásadná právna otázka: Môže poškodený od štátu požadovať akúkoľvek sumu, ktorú na základe nájomnej zmluvy za náhradné vozidlo reálne zaplatil, alebo je výška náhrady škody limitovaná trhovými pomermi a účelnosťou?

Touto problematikou sa podrobne zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3 MCdo 3/2015, pričom nastavil jasné mantinely pre posudzovanie skutočnej škody pri nájme náhradných dopravných prostriedkov.

Skutkový stav: Omyl colníka, odobraté doklady a odstavená dodávka

Celý prípad má svoj počiatok na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Žalobca (podnikateľ) prevádzkoval medzinárodnú hromadnú prepravu osôb, na čo používal vlastné dodávkové vozidlo. Pri vstupe vozidla na územie Slovenskej republiky vykonával službukonajúci colník Colného úradu Michalovce štandardnú kontrolu dokladov.

Počas tejto kontroly však došlo k závažnej chybe – colník po preverení dokladov omylom vydal cestovný pas vodiča aj osvedčenie o evidencii vozidla úplne inej osobe (inému občanovi Ukrajiny), ktorý hranicu prekračoval. Colný úrad túto skutočnosť nasledujúci deň písomne potvrdil, avšak vzniknutý stav to okamžite nevyriešilo.

Bez technického preukazu a dokladov nemohol žalobca vozidlo legálne prevádzkovať na cestných komunikáciách. Vydanie nových dokladov príslušnými orgánmi trvalo viac ako 3,5 mesiaca.

Keďže mal žalobca uzavreté zmluvné záväzky na prepravu osôb, ktoré musel plniť, rozhodol sa situáciu riešiť prenájmom náhradného vozila s obdobnými parametrami (Mercedes Benz Sprinter) od fyzickej osoby. Žalobca si následne voči štátu (Slovenskej republike reprezentovanej Ministerstvom financií SR) uplatnil nárok na náhradu škody vo výške zaplateného nájomného za 103 dní v celkovej sume 19 488,15 EUR s príslušným úrokom z omeškania.

Rozhodnutia súdov nižších stupňov: Zmluvná cena ako automatická škoda

Konanie sa najprv prejednávalo na prvostupňovom a odvolacom súde:

  1. Okresný súd Michalovce (rozsudok sp. zn. 20 C 121/2009): Súd dospel k záveru, že konaním colného úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Akceptoval vykonané platby za nájom náhradného vozidla za obdobie 103 dní ako skutočnú škodu a žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Kritériá primeranosti či obvyklosti ceny na trhu považoval za irelevantné, keďže výška nákladov bola medzi žalobcom a treťou osobou reálne dohodnutá a vyplatená.
  2. Krajský súd v Košiciach (rozsudok sp. zn. 4 Co 131/2011): Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi okresného súdu a napadnutý vyhovujúci rozsudok potvrdil.

Proti týmto rozhodnutiam podal Generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie pojmu „skutočná škoda“. Poukázal na to, že pod skutočnú škodu možno zahrnúť len tie náklady, ktoré sú z objektívneho hľadiska primerané a zodpovedajú obvyklým trhovým cenám za obdobných okolností.

Právne posúdenie Najvyššieho súdu SR: Kedy tvoria náklady na nájom skutočnú škodu?

Najvyšší súd SR ako súd dovolací preskúmal napadnuté rozhodnutia a dal za pravdu Generálnemu prokurátorovi SR. Vo svojom uznesení sp. zn. 3 MCdo 3/2015 detailne rozobral podstatné náležitosti zodpovednosti štátu za škodu aj samotný koncept skutočnej škody:

  1. Zodpovednosť štátu a vzťah k Občianskemu zákonníku

Zákon č. 514/2003 Z. z. je špeciálnym predpisom k Občianskemu zákonníku. Zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona), ktorej sa nemožno zbaviť. Ak však tento zákon neobsahuje vlastnú definíciu pojmu škoda, postupuje sa podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

  1. Definícia skutočnej škody pri náhradnom vozidle

Skutočnou škodou je zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. V prípade nájmu náhradného vozidla sa Najvyšší súd odvolal na ustálenú judikatúru (vrátane rozhodnutia R 7/1992) a zdôraznil nasledujúce princípy:

  • Princíp účelnosti a nutnosti: Zodpovedný subjekt (v tomto prípade štát) je povinný nahradiť náklady na vypožičanie alebo nájom náhradného vozidla len v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne.
  • Kritérium obvyklej ceny: Skutočná škoda nie je automaticky daná čiastkou, ktorú poškodený reálne dohodol a vyplatil v akejkoľvek výške. Výšku náhrady je potrebné stanoviť s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase.
  • Pôvod prenajímateľa: Dovolací súd osobitne vyzdvihol, že v danom prípade si žalobca prenajal vozidlo od fyzickej osoby, ktorá sa profesionálne nezaoberá prenájmom vozidiel. O to viac bolo potrebné skúmať, či dohodnuté nájomné nebolo nadhodnotené oproti bežným trhovým podmienkam autopožičovní.
  1. Dôkazné bremeno pri nárokovaní vyššej sumy

Ak poškodený v konkrétnom prípade požaduje náhradu škody vo výške, ktorá presahuje obvyklú trhovú cenu prenájmu porovnateľného vozidla, dôkazné bremeno o existencii výnimočných okolností odôvodňujúcich túto vyššiu sumu zaťažuje výlučne žalobcu.

Záver 

Najvyšší súd SR uzavrel, že právny názor súdov nižších stupňov bol nesprávny a ich závery o výške skutočnej škody boli predčasné. Tým, že súdy považovali otázku obvyklosti a primeranosti ceny za irelevantnú, nevykonali v tomto smere potrebné dokazovanie.

Najvyšší súd SR preto rozsudok Okresného súdu Michalovce aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie. 

Najčastejšie otázky klientov
Môžem od štátu požadovať náhradu za prenájom náhradného vozidla?

Áno, ak vám v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla škoda a prenájom náhradného vozidla bol nutný a účelný na odvrátenie alebo zmiernenie jej následkov. Samotná existencia nájomnej zmluvy však ešte automaticky neznamená, že vám štát uhradí celé zaplatené nájomné.

Preplatí mi štát celú sumu, ktorú som za náhradné vozidlo zaplatil/a?

Nie nevyhnutne. Pri určovaní skutočnej škody sa posudzuje aj primeranosť a obvyklosť ceny prenájmu. Ak ste napríklad zaplatili výrazne viac, než bola bežná cena porovnateľného vozidla v danom mieste a čase, nemusí vám byť priznaná celá zaplatená suma.

Čo znamená „obvyklá cena“ prenájmu náhradného vozidla?

Ide o cenu, za ktorú bolo možné za obdobných okolností prenajať porovnateľné vozidlo v danom mieste a čase. Súd teda môže porovnávať vaše náklady s cenami, ktoré v rovnakom období účtovali napríklad autopožičovne.

Stačí, ak preukážem, že som nájomné skutočne zaplatil/a?

Nie. Doklad o zaplatení preukazuje, že ste náklad reálne vynaložili, ale nemusí sám osebe preukázať, že celá suma predstavuje skutočnú škodu, ktorú je štát povinný nahradiť.

Musím preukázať, že som náhradné vozidlo skutočne potreboval/a?

Áno, v spore môže byť významné preukázať, prečo bol prenájom potrebný, na aký účel ste vozidlo používali a prečo nebolo možné situáciu vyriešiť iným primeraným spôsobom.

 

JUDr. Matej Pláňavský

PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o.