JUDIKATÚRA – Môže súd zakázať rodičovi kontakt s dieťaťom len na základe tvrdení druhého rodiča? – Najvyšší súd SR (6 CdoR 2/2025)

Konanie o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, jeho obmedzení alebo zákaze patrí medzi konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však samotné tvrdenia jedného rodiča nestačia – rozhodujúce je, či sú osvedčené konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi nasvedčujúcimi potrebe okamžitého zásahu súdu.

Keď obvinenia nestačia

Rodinné spory patria medzi najcitlivejšie súdne konania. Nie je výnimočné, že jeden z rodičov tvrdí, že druhý rodič dieťa ohrozuje, nerešpektuje rozhodnutia súdu alebo sa správa spôsobom, ktorý nie je v záujme maloletého.

V takých situáciách rodičia často podávajú návrhy na neodkladné opatrenia a žiadajú, aby súd okamžite obmedzil alebo dokonca zakázal kontakt druhého rodiča s dieťaťom.

Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 6CdoR/2/2025 zaoberal práve otázkou, aké podmienky musia byť splnené na to, aby súd mohol takýto zásah vykonať.

O čo v spore išlo

Matka maloletých detí tvrdila, že otec nerešpektuje súdne rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti o deti a že svojim konaním môže ohrozovať ich záujmy. Na podporu svojich tvrdení predložila viaceré dôkazy vrátane fotografií, lekárskych správ a podaní adresovaných orgánom činným v trestnom konaní.

Cieľom návrhu bolo dosiahnuť okamžitú súdnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

Odvolací súd však dospel k záveru, že predložené podklady neosvedčujú tvrdené ohrozenie v rozsahu, ktorý by odôvodňoval okamžitý zásah do rodičovských práv.

Neodkladné opatrenie nie je automatické

Najvyšší súd pripomenul, že neodkladné opatrenie predstavuje mimoriadny procesný nástroj, ktorého cieľom je rýchlo reagovať na situácie vyžadujúce okamžitú ochranu.

Práve preto nestačí, aby jeden z rodičov vyslovil obavy alebo formuloval závažné obvinenia voči druhému rodičovi. Súd musí mať k dispozícii také skutočnosti, ktoré aspoň v základnej miere osvedčujú potrebu bezodkladného zásahu.

Inak povedané, medzi tvrdeniami rodiča a zásahom do rodičovských práv musí existovať dostatočný skutkový základ.

Ochrana dieťaťa áno, ale na základe dôkazov

Rozhodnutie zároveň potvrdzuje, že ochrana maloletého dieťaťa zostáva prvoradým cieľom rodinnoprávnych konaní.

To však neznamená, že súd môže automaticky obmedziť alebo zakázať kontakt rodiča s dieťaťom len preto, že druhý rodič vysloví obavy alebo podá trestné oznámenie.

Pri posudzovaní návrhu bude súd skúmať:

• – závažnosť tvrdených okolností,
• – ich preukázanie alebo aspoň osvedčenie,
• – bezprostredné riziko pre dieťa,
• – primeranosť navrhovaného zásahu.

Prečo je rozhodnutie dôležité

V praxi sa rodičia často domnievajú, že podanie návrhu na neodkladné opatrenie automaticky povedie k okamžitej zmene styku alebo zákazu kontaktu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu však pripomína, že aj v naliehavých situáciách musí byť zásah do rodičovských práv podložený relevantnými skutočnosťami.

Súd nemôže rozhodovať iba na základe domnienok alebo jednostranných tvrdení.

Čo si z rozhodnutia odniesť

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je dôležitou pripomienkou, že aj v citlivých rodinnoprávnych sporoch musia byť zásahy do rodičovských práv založené na konkrétnych a overiteľných skutočnostiach. Ochrana dieťaťa síce zostáva prioritou, no súd nemôže rozhodovať len na základe obáv alebo tvrdení jednej zo strán.

Z rozhodnutia vyplýva najmä to, že:

• – samotné tvrdenia jedného rodiča spravidla nepostačujú na zákaz alebo obmedzenie kontaktu druhého rodiča s dieťaťom,
• – návrh na neodkladné opatrenie musí byť podložený konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi,
• podanie trestného oznámenia automaticky neznamená, že súd kontakt rodiča s dieťaťom zakáže,
• – zákaz styku predstavuje krajný zásah, ku ktorému by mal súd pristúpiť len vtedy, ak nemožno záujem dieťaťa ochrániť miernejšími opatreniami,
• – pri každom rozhodovaní zostáva rozhodujúcim kritériom najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Komentár na záver

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR potvrdzuje, že súd nemôže zakázať alebo obmedziť kontakt rodiča s dieťaťom len na základe tvrdení druhého rodiča. Aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musia byť tvrdené okolnosti aspoň hodnoverne osvedčené a musí existovať reálna potreba okamžitého zásahu. Ochrana dieťaťa je prioritou, no zároveň musí byť zachovaná primeraná ochrana rodičovských práv.

Najčastejšie otázky klientov

Stačí na zákaz styku podať trestné oznámenie na druhého rodiča?

Nie. Samotné podanie trestného oznámenia automaticky neznamená, že súd zakáže kontakt rodiča s dieťaťom. Súd bude skúmať všetky okolnosti prípadu a predložené dôkazy.

Aké dôkazy súd zohľadňuje pri neodkladnom opatrení?

Môžu to byť napríklad lekárske správy, vyjadrenia odborníkov, správy orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, fotografie alebo ďalšie dôkazy nasvedčujúce ohrozeniu dieťaťa.

Ako rýchlo môže súd rozhodnúť o zákaze kontaktu s dieťaťom?

Pri neodkladných opatreniach súdy rozhodujú spravidla veľmi rýchlo, avšak aj v takom prípade musia mať k dispozícii dostatočné podklady na posúdenie naliehavosti situácie.