V nadväznosti na predošlí článok sa Vám pokúsime priblížiť ďalšie zásady v Trestnom poriadku. Veríme, že Vám takýto článok pomôže a vysvetli ďalšie zásady v trestnom konaní a samotné princípy trestného konania.

Zásada oficiality

  • Zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 6 Trestného poriadku a to v znení: „Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.“ Nevzťahuje sa len to na začiatok trestného konania, ale uplatňuje sa na celé trestné konanie. Táto zásada vyjadruje skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinní vykonávať všetky úkony ex offo, teda z úradnej povinnosti. Dôležité je povedať, že orgány činné v trestnom konaní a súd musia vykonávať všetky procesné úkony bez ohľadu na ovplyvňovanie zvonka. Vyjadruje aj skutočnosť, že väzobné veci musia byť vybavované prednostne a urýchlene, aby sa nezasahovalo vo väčšej miere do základných ľudských práv a slobôd.

Zásada práva na spravodlivý a zákonný proces

Zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 7 Trestného poriadku a to v znení: „Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ V širšom ponímaní táto zásada vyjadruje skutočnosť vyplývajúcu z Ústavy SR a to právo na súdnu ochranu. O vine a treste môže rozhodovať iba súd. Súd je samostatným nezávislým subjektom a nezaraďujeme ho do orgánov činných v trestnom konaní. Súd prihliada len na tie dôkazy, ktoré boli vykonané pred ním na hlavnom pojednávaní. Zo zásady vyplýva aj skutočnosť, že o vine a treste musí rozhodovať iba príslušný súd a obvinený má možnosť pri príslušnosti namietať. Zásada nevyjadruje len spravodlivé potrestanie páchateľa, ale vyjadruje právo na spravodlivý proces v demokratickom právnom štáte. Zo zásady vyplýva aj právo na rýchly proces, pri ktorých Trestný poriadok určujú lehoty v určitých štádiách trestného konania, aby sa nezasahovalo v nadbytočnej miere do základných ľudských práv a slobôd.

Zásada ne bis in dem

Zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 8 Trestného poriadku a to v znení: „Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.“ Zásada v preklade znamená: nie dvakrát v tej istej veci. Môže byť prelomená len vtedy, ak sa v konkrétnom prípade využije mimoriadny opravný prostriedok. Nevzťahuje sa len na právoplatný rozsudok na hlavnom pojednávaní, ale aj na iné druhy skončenia napr. vo forme zmieru. Taktiež si treba uvedomiť, ak sa o nejakej veci rozhodlo napr. v správnom konaní, tak táto skutková vec nemôže byť začatá aj v trestnom konaní. Je určitou garanciou a právnou istotou subjektom vtedy, že ak si raz „odpykajú“ trest v konkrétnej veci, tak nebudú môcť byť stíhaní znova v tej iste veci.

Zásada práva na obhajobu

  • Zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 9 Trestného poriadku a to v znení: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.“ Zásada vyjadruje jedno z najznámejších ľudských práv a slobôd. Vyjadruje skutočnosť, že osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie má zaručenú určitú ochranu práv a záujmov. Zásadu môžeme chápať v dvoch rovinách:
  • – materiálna vyjadruje skutočnosti, pri ktorých sa stíhaná osoba sama obhajuje, predkladá dôkazy, oboznamuje sa skutočnosťami, ktoré sa jej kladú za vinu a ďalšie ostatné práva, ktoré vyjadruje Trestný poriadok a,
  • – formálna vyjadruje skutočnosti, pri ktorých sa stíhaná osoba nechá zastupovať obhajcom a pri niektorých konaniach musí byť povinne zastúpená obhajcom. Ak nemá dostatok finančných prostriedkov pri povinnom zastúpení, tak jej obhajca musí byť ustanovený.

Zásada vyhľadávacia

Zásada je priamo vyjadrená v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a to v znení: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“ Zo zásady vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyhľadávať dôkazy, ktoré svedčia v neprospech, ale aj prospech, voči osobe, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Zásada nadväzuje na zásadu oficiality, ale v priebehu dokazovania.