JUDIKATÚRA – Pri zabezpečovacom opatrení nemusí súd vykonať úplné dokazovanie. Stačí pravdepodobnosť nároku – Najvyšší súd SR (3Cdo/4/2019)

Zabezpečovacie opatrenie môže rozhodnúť o úspešnosti budúcej exekúcie

Aj úspešne vyhraný súdny spor môže byť v praxi bezcenný, ak dlžník ešte počas konania prevedie svoj majetok na inú osobu alebo sa ho zbaví. Práve preto Civilný sporový poriadok pozná inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorého cieľom je zachovať majetok dlžníka až do právoplatného skončenia sporu.

Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. 3Cdo/4/2019 zaoberal otázkou, akú mieru dokazovania musí veriteľ splniť pri podaní návrhu na zabezpečovacie opatrenie a či prípadné nesprávne posúdenie týchto podmienok predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

O čo v spore išlo

Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti zabezpečovacieho opatrenia, ktorým mal byť zabezpečený budúci výkon rozhodnutia.

Dovolateľ namietal, že súdy nedostatočne preskúmali splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie. Najvyšší súd však zdôraznil, že konanie o zabezpečovacom opatrení má odlišný charakter ako rozhodovanie vo veci samej a nemožno od neho požadovať rovnaký rozsah dokazovania.

Osvedčenie nie je to isté ako dokazovanie

Najvyšší súd pripomenul, že pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení súd nerozhoduje o tom, či pohľadávka skutočne existuje. Posudzuje iba to, či je jej existencia pravdepodobná a či existuje reálne riziko, že budúca exekúcia bude zmarená.

Na rozdiel od meritórneho konania preto nie je potrebné vykonať úplné dokazovanie. Postačuje, ak navrhovateľ predloží také skutočnosti a listiny, ktoré hodnoverne osvedčujú existenciu nároku a zároveň vytvárajú dôvodnú obavu, že dlžník bude svoj majetok prevádzať, zatají ho alebo inak sťaží budúci výkon rozhodnutia.

Práve v tom spočíva rozdiel medzi osvedčením a dokázaním. Kým pri konečnom rozhodnutí musí byť skutkový stav spoľahlivo preukázaný, pri zabezpečovacom opatrení postačuje nižší stupeň pravdepodobnosti.

Posúdenie podmienok patrí súdu

Najvyšší súd zároveň zdôraznil, že posúdenie splnenia zákonných podmienok je otázkou úvahy súdu.

Ani prípadný nesúhlas s právnym alebo skutkovým posúdením ešte automaticky neznamená, že konanie trpí tzv. zmätočnostnou vadou alebo že bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces. Nesprávne právne posúdenie nemožno bez ďalšieho zamieňať s procesnou vadou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania.

Prečo je nižší štandard dokazovania dôležitý

Rozhodnutie potvrdzuje základný princíp zabezpečovacích opatrení – ich účinnosť spočíva predovšetkým v rýchlosti.

Ak by súd musel ešte pred ich nariadením vykonať úplné dokazovanie, dlžník by často získal dostatok času na prevedenie alebo zatajenie svojho majetku. Samotný účel zabezpečovacieho opatrenia by sa tým minul.

Veriteľ preto nemusí už v tomto štádiu predložiť všetky dôkazy, ktoré budú potrebné v hlavnom konaní. Musí však súdu predložiť dostatok podkladov na to, aby bol jeho nárok pravdepodobný a zároveň existovala dôvodná obava zo zmarenia budúcej exekúcie.

Čo si z rozhodnutia odniesť

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR potvrdzuje, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje rýchly preventívny nástroj na ochranu veriteľa. Súd v tomto štádiu nerozhoduje o samotnom spore, ale iba o potrebe dočasne zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia.

Z rozhodnutia vyplýva najmä to, že:

• – na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné úplné dokazovanie,
• – postačuje osvedčenie pravdepodobnosti nároku,
• – navrhovateľ musí zároveň osvedčiť dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená,
• – posúdenie splnenia týchto podmienok patrí do úvahy súdu,
• – prípadné nesprávne právne posúdenie ešte samo osebe nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

Komentár na  záver

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/4/2019 potvrdzuje, že zabezpečovacie opatrenie je postavené na princípe rýchlosti a preventívnej ochrany. Veriteľ preto nemusí už pri podaní návrhu preukázať celý svoj nárok, ale musí hodnoverne osvedčiť jeho pravdepodobnosť a existenciu rizika, že budúca exekúcia bude zmarená. Práve tento nižší štandard dokazovania umožňuje súdom efektívne chrániť práva veriteľov ešte pred právoplatným skončením sporu.

Najčastejšie otázky klientov

Môže súd zabezpečiť majetok dlžníka ešte pred skončením súdneho sporu?

Áno. Ak existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia bude ohrozená, súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ešte pred vydaním konečného rozhodnutia.

Musím pri návrhu preukázať celý svoj nárok?

Nie. Na rozdiel od rozhodovania vo veci samej postačuje, ak navrhovateľ hodnoverne osvedčí pravdepodobnosť nároku a existenciu rizika zmarenia budúcej exekúcie.

Aké dôkazy sa najčastejšie prikladajú k návrhu?

Spravidla ide o zmluvy, faktúry, uznania dlhu, výzvy na zaplatenie, komunikáciu medzi stranami alebo listiny nasvedčujúce tomu, že dlžník prevádza alebo skrýva svoj majetok.