JUDIKATÚRA – Kto musí preukázať pravosť vlastnoručného závetu, ak ho dedič spochybní? – Ústavný súd SR (III. ÚS 506/2024)

Ak zákonný dedič spochybní, že vlastnoručný závet napísal alebo podpísal poručiteľ, nemusí dokazovať, kto listinu v skutočnosti vyhotovil. Pravosť súkromnej listiny preukazuje ten, kto z nej vyvodzuje priaznivé právne následky – pri závete spravidla osoba, ktorá podľa neho tvrdí, že je závetným dedičom.

Rozhodujúce nie je ani to, koho notár odkázal na podanie žaloby. Ústavný súd SR tento záver vyslovil v náleze sp. zn. III. ÚS 506/2024 zo 17. júla 2025 a korigoval dovtedajšie posúdenie konkrétneho dedičského sporu.

O čo v konaní išlo?

Družka poručiteľa predložila v dedičskom konaní vlastnoručný, teda holografný závet, podľa ktorého mala zdediť jeho majetok. Brat poručiteľa ako zákonný dedič pravosť závetu spochybnil. Notár ho odkázal na podanie žaloby a všeobecné súdy od neho požadovali, aby preukázal, že závet poručiteľ nenapísal. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 506/2024 označil takéto rozloženie dôkazného bremena za ústavne neudržateľné.

Aké podmienky musí spĺňať vlastnoručný závet?

Podľa § 476 a § 476a Občianskeho zákonníka musí byť vlastnoručný závet celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa. Musí obsahovať aj deň, mesiac a rok podpisu. Ak text napísala iná osoba, samotný pravý podpis poručiteľa na splnenie požiadaviek holografného závetu nestačí.

Pravosť závetu nie je to isté ako jeho platnosť

Pri pravosti sa skúma, či listinu skutočne napísal a podpísal poručiteľ. Platnosť je širšia otázka. Aj pravý závet môže byť neplatný, ak mu chýba zákonom vyžadovaný dátum, poručiteľ nebol spôsobilý prejaviť poslednú vôľu, prejav nebol slobodný a vážny alebo nebola dodržaná forma príslušného druhu závetu. Nález riešil predovšetkým dôkazné bremeno pri spore o pravosť súkromnej listiny.

Ako má zákonný dedič pravosť spochybniť?

Všeobecné popretie bez skutkového základu nemusí byť presvedčivé. Dedič by mal čo najskôr uviesť, či namieta písmo, podpis, okolnosti vzniku alebo manipuláciu s listinou, označiť dostupné porovnávacie písomnosti a navrhnúť dôkazy. Praktický význam majú najmä originály listín poručiteľa z obdobia blízkeho vyhotoveniu závetu, pretože kvalita porovnávacieho materiálu môže rozhodnúť o použiteľnosti znaleckého záveru.

Kto nesie dôkazné bremeno?

Ústavný súd vychádzal zo všeobecného pravidla, že pravosť ani pravdivosť súkromnej listiny sa automaticky nepredpokladá. Po jej účinnom spochybnení musí pravosť preukázať osoba, ktorá sa listiny dovoláva. Pri vlastnoručnom závete je to závetný dedič, pretože práve z listiny odvodzuje svoje dedičské právo.

Ak po vykonaní dôkazov zostane neistota či ide alebo nejde o pravý závet, nepriaznivý následok neunesenia dôkazného bremena zásadne zaťažuje túto osobu. Nejde však o pravidlo, podľa ktorého by každá pochybnosť automaticky spôsobila neplatnosť závetu. Súd musí vyhodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Mení niečo skutočnosť, že žalobu podáva zákonný dedič?

Podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku sa na žalobu odkazuje dedič, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné. Toto procesné postavenie však neurčuje, kto musí dokazovať pravosť závetu. Rozdelenie dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva a z toho, kto zo spornej listiny odvodzuje svoje právo.

Musí pravosť potvrdiť znalec na sto percent?

V posudzovanom prípade znalci potvrdili pravosť podpisu, no nevedeli potvrdiť ani vylúčiť, že poručiteľ napísal celý text. Ústavný súd zdôraznil, že znalecký posudok nemusí byť jediným dôkazom a civilné konanie nevyžaduje absolútnu istotu. Význam môžu mať porovnávacie písomnosti, svedecké výpovede, okolnosti uloženia listiny, vzťahy poručiteľa s dedičmi aj ďalšie skutočnosti zapadajúce do logického priebehu udalostí.

Aj osoba, ktorá pravosť popiera, musí poskytnúť potrebnú súčinnosť, ak má napríklad k dispozícii vhodný porovnávací materiál. Jej pasivitu môže súd zohľadniť pri hodnotení dôkazov, hoci tým na ňu neprechádza samotné dôkazné bremeno pravosti listiny.

Záver

Nález sp. zn. III. ÚS 506/2024 potvrdzuje, že po spochybnení vlastnoručného závetu musí jeho pravosť preukazovať závetný dedič, ktorý z neho odvodzuje svoje právo. Odkázanie zákonného dediča na žalobu toto pravidlo nemení. Výsledok sporu však závisí od celého súboru dôkazov, nie iba od jedného znaleckého záveru.

Advokátska kancelária PLANAVSKY & PARTNERS poskytuje právne služby pri posudzovaní platnosti závetov, zastupovaní v dedičskom konaní a v sporoch o pravosť závetu alebo dedičské právo.

Najčastejšie otázky klientov

Stačí, ak je na závete pravý podpis poručiteľa?

Nie pri vlastnoručnom závete. Poručiteľ musí vlastnou rukou napísať celý text aj pripojiť podpis; závet musí obsahovať aj úplný dátum podpisu.

Musím ako zákonný dedič dokázať, kto závet napísal?

Nie. Ak pravosť účinne spochybníte, preukazuje ju osoba, ktorá sa závetu dovoláva. Musíte však uviesť konkrétne námietky a poskytnúť dostupnú súčinnosť pri dokazovaní.

Čo ak znalec nedokáže určiť autora písma?

Súd musí posúdiť aj ostatné dôkazy a okolnosti. Ak napriek tomu pravosť zostane nepreukázaná, dôsledok nesie spravidla osoba odvodzujúca zo závetu svoje dedičské právo.

Rozhoduje notár o platnosti sporného závetu?

Ak spor závisí od sporných skutkov, notár ako súdny komisár spravidla odkáže menej pravdepodobného dediča na žalobu. Spornú otázku potom záväzne vyrieši súd.